Blog

Podľa organizácie Clean Air Council sa len v Spojených štátoch amerických každú hodinu vyhodí 2 a pol milióna použitých plastových fliaš. Ak si uvedomíme, že jedna plastová fľaša sa rozkladá skoro 1000 rokov, je to naozaj príliš veľa.

Pre lepšie pochopenie ekologického dopadu výroby plastov sa najprv pozrime na úplný začiatok procesu ich vzniku.

Za vznikom plastovej fľaše stojí ropa

Samotnému vzniku plastu predchádza vznik polyetyléntereftalátu, ktorý poznáme pod skratkou PET. Na výrobu plastovej drte musia najprv hotové molekuly PET prejsť procesom polymerizácie. To znamená, že sa molekuly spoja do dlhých reťazcov, z ktorých vznikne požadovaný plastový materiál.

Výsledný plast je ľahký, nepriepustný, znovu použiteľný a jeho vlastnosti sú relatívne stále.

Nečudo, že sa tento všestranný materiál od roku 1940 poľahky dostal do takmer všetkých domácností, priemyslu či výroby.

V súčasnosti sa každú minútu celosvetovo kúpi milión plastových fliaš a toto číslo by malo do roku 2021 vzrásť ešte o 20 %.

Všetko je v poriadku, veď vyhodené plasty sa zrecyklujú. Alebo nie?

V ideálnom svete áno. Realita je však iná.

Len v Spojených štátoch amerických sa zrecykluje len 20 % použitých plastových fliaš a ostatných 80 % skončí na skládke. Tu vplyvom poveternostných podmienok pôsobiacich na plastový odpad, ako sú slnko a dážď, vzniká spojením vody a PET molekúl jedovatý filtrát.

Ten sa môže prostredníctvom nedostatočne upevneného podložia skládky dostať do okolitej pôdy a riečišťa podzemných vôd a znečistiť ich.

Ak plastový odpad neskončí na skládke, najčastejšie ho nájdeme voľne pohodený v okolí svojho bydliska, na brehoch riek alebo v mori. Ním sa často kŕmia morské živočíchy, ktoré sa výlovom neskôr môžu dostať až na náš stôl.

Ekologický dopad na Zem je obrovský

Produkcia plastu má svoj podiel aj na zväčšujúcom sa skleníkovom efekte. Napríklad výroba jednorazových plastových tašiek v jednej väčšej krajine ročne spotrebuje takmer 12 miliónov ton ropy a výroba plastových fliaš o 5 viac. Enviromentálnu záťaž môžeme prirovnať k tomu, akoby do vzduchu vypustilo emisie až 92 miliónov áut naraz.

Aby sme však neboli len negatívni, za príklad fungujúcej recyklácie si vezmime Švédsko. Táto severská krajina je schopná zrecyklovať až 85 % svojho plastového odpadu.

Použitá plastová taška je dokonca vratným artiklom a do roku 2025 Švédi očakávajú, že ich spotrebu znížia na 80 kusov na obyvateľa za rok.

Zo správne zrecyklovaných plastových fliaš vzniknú aj takéto funkčné predmety druhotnej spotreby:

Zdroj: adidas.com

Dá sa znečistenie tohto rozsahu ešte zvrátiť?

S alarmujúcim nárastom skleníkových plynov v ovzduší, so stúpajúcou mierou znečistenia pôdy a s prognózou, že čistá voda sa v niektorých svetových oblastiach minie do roku 2030, krajiny postupne prijímajú radikálne kroky na nápravu blížiacej sa ekologickej katastrofy.

V Londýne plánujú do leta 2018 na skúšku osadiť 20 nových napájacích fontánok s externým kohútikom na ľahké dopĺňanie vody do fľaše. Ak projekt uspeje, do konca roka v centre a okolí Londýna pribudnú ďalšie fontánky.

Starosta mesta Sadiq Khan takto reagoval na problém užívania jednorazových plastových fliaš, „ktorých dopad na okolie je nepredstaviteľné,” citoval ho denník The Guardian.

Rozhodnutie o osadení nových napájacích fontán prišlo po tom, ako v septembri 2017 Veľká Británia zakázala používať v produktoch starostlivosti o krásu plastové mikrogranule.

Prednedávnom bolo vedecky dokázané, že mikrogranule ohrozujú rast a život morských živočíchov. Anglicko tak nasledovalo príklad USA, ktoré tento zákaz vydali ešte v polovici minulého roku.

Proti znečisteniu sa postavili aj jednotlivci

Na projektoch za záchranu svetových oceánov a riek pracujú skupiny jednotlivcov skoro neustále. Niekedy môže ísť len o malé zlepšenia, inokedy sa zamerajú na problém, ktorý trápi enviromentalistov už poriadne dlhú dobu.

Výraznou osobnosťou v tomto boji je aj mladý Holanďan Bojan Slat, ktorý v roku 2013 ohromil verejnosť svojím ambicióznym nápadom vyčistiť svetové oceány od plastového odpadu.

Keď mal len 18 rokov, založil organizáciu The Ocean Clean Up, ktorej cieľom je v priebehu piatich rokov odstrániť 50 % všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili v obrovskej skládke, pohybujúcej sa v Tichom oceáne pri pobreží Kalifornie.

Zdroj: timetoast.com

Plán je to ambiciózny a zatiaľ mu však všetko vychádza tak, ako prognózoval v roku 2013. Držme mu preto palce.

Čo môžeme pre záchranu plnéty urobiť my

Nie každý z nás ma ambície, čas a prostriedky na to, aby sa stal zo dňa na deň Bojanom Slatom. Dôležité je však uvedomiť si, že by sme sa o svoje okolie mali starať zodpovedne.

V tom nám môže pomôcť aj štát podporou národnej cirkulárnej ekonomiky, ktorá výborne funguje v severských štátoch Európy. Veď čistá voda, pôda a vzduch sú to najcennejšie, čo máme. Starajme sa o ne.