Blog

V rybích utrobách vylovených z Dunaja našli vedci mikroplasty. Hoci sme verili, že krajinám bývalého ZSSR sa alarmujúce znečistenie riek ešte nejakú dobu vyhne, žiaľ, nestalo sa tak.

Rôzne druhy plastov sa do priemyselnej výroby začali dostávať už od začiatku 20. storočia, pričom do 50. rokov ich výroba zažívala menší boom. V roku 2015 sa však už produkuje o 322 miliónov ton viac umelej hmoty ako v roku 1950. Zarážajúce je, že až desatina z tohto množstva skončí ako odpad v mori.

Problém s plastovým odpadom pritom nepostihuje len moria, ale aj rieky v Európe a ostatných častiach sveta. Dunaj, naša najväčšia európska rieka, ročne priplaví do Čierneho mora na juhu Európy od 530 až do 1550 ton plastového odpadu.

„Ukázalo sa, že tisíc metrov kubických vody v Dunaji obsahuje v priemere 317 umelohmotných prvkov,” upozorňuje na rastúci problém portál Aktuality.sk

Vedci zastávajú názor, že kľúčovým riešením, ako zabrániť znečisteniu vôd plastovým odpadom, je jeho efektívnejšia recyklácia.

Proti znečisteniu bojujú aj slovenskí vedci

Ako reakcia na narastajúce znečistenia toku Dunaja vznikla v roku 2017 skupina PlasticFreeDanube, ktorá pracuje v zložení slovensko-rakúskej vedeckej spolupráce. Na čele slovenského tímu stojí súčasná vedkyňa roku, chemička Mária Omastová.

Do roku 2020 tento projekt prinesie výsledky, ktoré nám odhalia, aké plasty z úseku medzi Viedňou a Gabčíkovom sú v rieke zastúpené najviac. Ďalším cieľom projektu bude identifikovať, či plasty vylovené z Dunaja pochádzajú z priemyselnej výroby alebo z domácností.

Ročne je v priemere až 150 miliónov ton plastu určených len na jednorazové použitie.

Okrem makroplastov sa vedci budú zaoberať aj mikroplastom, teda plastom menším ako 5 mm. Ten sa ľahko stáva potravou rýb, ktoré sa neskôr objavujú napríklad aj na našom tanieri.

„Chceme zistiť, ktoré plasty sa najrýchlejšie rozpadajú na menšie časti. (...) Keď sa plast odiera o kamene, rozpadá sa na menšie časti, ktoré sa potom môžu dostať do tela ryby,“ vyjadrila sa pre Dennikn.sk Omastová.

Plastový odpad je len vrchol ľadovca

Problémy sa týkajú aj veľkých nadnárodných korporácií, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou a farmaceutickou výrobou a ktoré vypúšťajú svoj odpad do Dunaja bez väčšej regulácie.

Skupina Joint Danube Survey 3, fungujúca pod Medzinárodnou komisiou na ochranu Dunaja (ICPDR), uviedla top 20 látok, ktoré v súčasnosti znečisťujú náš európsky veľtok. Iba 7 z nich je zaregistrovaných a pod neustálym legislatívnym dohľadom.

Adam Kovacs z ICPDR hovorí, že ako organizácia majú veľmi málo informácií o tom, aké látky sa z priemyselnej výroby do Dunaja reálne vypúšťajú. Pripúšťa, že rozvoj legislatívy EÚ je ďaleko za rozvojom zabehnutého priemyslu.

Pakt Dunajskej deklarácie z roku 2016 si tiež uvedomuje túto legislatívnu medzeru. Deklarácia okrem iného spomína aj potrebu vyvinúť väčšie úsilie na identifikáciu prioritných látok a nových chemických látok vyskytujúcich sa v celom povodí Dunaja.

Čistiarňami odpadových vôd za čistejší Dunaj

Napriek nedostatočnej legislatíve štáty z povodia Dunaja vyvíjajú čoraz väčšie úsilie o zachovanie jeho biodiverzity a angažujú sa v jeho ekologických záujmoch.

Za výdatnej pomoci európskych fondov by sa v blízkej budúcnosti mala zlepšiť kvalita vody v najviac znečistenej časti, teda v ústí rieky. Sú to práve mestá Bukurešť, Belehrad a Nový Sad, ktoré rieku zanášajú najviac. Absencia efektívnej čistiarne odpadových vôd dáva priestor na hromadenie nebezpečných látok a odpadu.

Slovensko sa v rámci európskej iniciatívy za čistejší Dunaj zaviazalo zrekonštruovať dve z troch bratislavských čistiarní, a to v Petržalke a vo Vrakuni. Aj touto iniciatívou tak bojuje proti narastajúcemu znečisteniu našej najväčšej európskej rieky.