Blog

Zhruba 80 % Kene pokrýva suché územie. Tu však nehovoríme len o dôsledku umiestnenia štátu v tropickom podnebnom pásme. Na to, že Keňu trápia obrovské suchá, vplýva aj nepravidelné a najmä nepredvídateľné striedanie období sucha a dažďa.

A ak už aj k obmene dochádza, obdobia prinášajú obrovské extrémy. Dôkazom toho je začiatok minuloročného decembra, keď Keňa čelila prudkým a veľmi silným zrážkam. V období takzvaných krátkych dažďov na mnohých miestach spadlo oveľa viac zrážok, ako je dlhodobý priemer.

V okolí mesta Mombasa napríklad zaznamenali o 289 % viac zrážok v porovnaní s priemerom. O viac ako 200 % zrážok v porovnaní s priemerom spadlo aj v oblastiach Lamu, Malindi, Wajir, Narok and Mandera.

Meteorológ Augustine Kiptum pre portál Daily Nation uviedol, že tieto javy vyvoláva nepravidelné kolísanie teplôt morskej hladiny v Indickom oceáne. Príčinou prudkých zrážok sú aj atmosférické podmienky (klimatické faktory), a to napríklad rozdielne tlakové fronty alebo vzduchové hmoty Viktóriinho jazera a Indického oceánu.

Extrémne sucho a poľnohospodárstvo

Samozrejme, extrémne suchá nikomu neprospievajú. Skôr naopak. Kvôli nim sa spomaľuje poľnohospodárstvo a pestovanie, v dôsledku čoho trpí obrovská časť kenského obyvateľstva.

Kritickú situáciu umocňuje aj neustále narastajúci počet obyvateľov a to, že pôda stráca svoju kvalitu. Druhý spomenutý jav možno pripísať tomu, že pôda sa nadmerne využíva (nemá žiadny oddych) a okrem toho sa do nej pridáva príliš veľa chemikálií, ktoré majú podporiť jej živiny. Snaha však prináša pravý opak.

Aliancia za zelenú revolúciu v Afrike (Alliance for a Green Revolution in Africa) totižto odhaduje, že kontinent prichádza o štyri miliardy dolárov ročne. A to všetko kvôli slabej úrode, ktorú zapríčiňuje nedostatočné zdravie pôdy.

Pomôcť ozdraviť ju môžu hnojivá so živinami, ktoré kenskej pôde chýbajú. No kým v rozvinutých krajinách sa využíva 94 kilogramov hnojiva na hektár, v Keni je to len 13 kilogramov. A hoci by sa tamojší farmári o pôdu postarali a dopriali im ochudobnené látky, od kúpy hnojiva ich odrádza nedostatočný prístup a vysoké ceny.

Rovnako neúspešná je aj snaha o obmenu odrôd, ktoré dokážu odolávať poveternostným podmienkam a škodcom. Na rozdiel od hnojív je však v tomto prípade problémom nedostatočná informovanosť. O nových odrodách, ktoré by podporili úrodnosť pôdy, vie len 10 % z tých farmárov, ktorí ich potrebujú.

Zber dažďovej vody

Aby však poľnohospodárstvo neupadlo a pôda úplne nestratila životaschopnosť, Keňania začínajú hľadať iné riešenia. Jedným z nich je zber dažďovej vody, ktorý presadzuje aj národný program z roku 2017.

Od efektívnejšieho recyklovania vody si vláda, poľnohospodári aj súkromníci, ktorí ich podporujú, sľubujú celoročné pestovanie a poľnohospodársku výrobu, ktorú dosiahnu vďaka novým zavlažovacím systémom. Zber vody by mal byť tiež zárukou zásob, ktoré sa zídu najmä v období silného sucha.

To však nie je všetko. Ako sa pri minuloročných silných dažďoch ukázalo, zachytávanie vody má zmysel aj preto, aby zmiernilo následky záplav.

V praxi to znamená, že v povodí riek sa vybudujú kapacity na zachytávanie vody, ktorá by inak zvyšovala hladinu rieky. A to by sa napokon odzrkadlilo na poškodzovaní majetku, ničení príbytkov a zosuvoch pôdy.

Jasným príkladom toho, že zachytávanie vody má zmysel, je novovybudovaný rezervoár v Mukurweini s kapacitou až 3000 metrov kubických vody. Zásobáreň sa nachádza v blízkosti školy, takže slúži jej a znižuje tak jej náklady na vodu.

Okrem toho sa zozbieraná voda využíva na zavlažovanie blízkych poľnohospodárskych pozemkov. Nemenej dôležitým prínosom je, že obyvatelia sa nemusia obávať prívalových vôd, ktoré ničili ich domy a majetok.

Nie aktuálnym, ale rovnako prospešným je projekt z roku 2012. V rámci neho sa pri rieke Tana vybudovalo niekoľko priehrad, ktoré dokážu zadržať až 100 miliónov litrov dažďovej vody. Výsledkom projektu je tiež 325 strešných systémov na zber vody, ktoré sa umiestnili na budovy škôl a fariem.