Blog

Ako sme spomínali v predošlom článku, ktorého pokračovanie teraz čítate, venovať sa budeme najmä alternatívam v čistení odpadových vôd z mliekarní.

Naša firma sa venovala všetkým spomenutým formám, no v tomto článku sa budeme venovať nasledovným:

1. spôsob vyskladaný z mechanického predčistenia, biologického čistenia Aeróbnymi baktériami a dočistením kvôli striktnejším limitom vyčistenej vody pred jej vypustením.

2. v ďalšom variante môže čistiareň obsahovať mechanické predčistenie, biologické čistenie ANaeróbnymi baktériami, bioplynové hospodárstvo a biologické dočistenie vôd Aeróbnymi baktériami (takzvaný ECO-friendly model). 

Mechanické predčistenie – Aeróbny spôsob čistenia

V oboch alternatívach je použitý mechanický stupeň pred biologickým. V prípade Aeróbneho spôsobu sú to najmä tieto dôvody:

A. ušetriť investičné náklady na veľkosť potrebných nádrží. Zariadenie, ktoré využíva koaguláciu a flokuláciu nerozpustených látok vo vodách, zníži ich množstvo na 40 – 80 %. Tým sa zabezpečí odstránenie látok, ktoré by bolo nutné odstrániť v ďalšom biologickom stupni. Takto by sa však zväčšili potrebné objemy o niekoľko desiatok percent.

B. ušetriť spotrebu elektrickej energie na prevzdušňovanie vody. Aeróbny typ baktérií nevyhnutne potrebuje k životu (a teda k čisteniu vody) kyslík. Preto s vyšším množstvom znečistenia súvisí aj vyššia spotreba vzduchu a v konečnom dôsledku aj vyšší výkon strojov na jeho dodávanie. Odstránením časti znečistenia preto zmenšíme výkon strojov a tým aj spotrebu elektrickej energie.

Mechanické predčistenie – ANaeróbny spôsob čistenia

V tomto prípade je dôvod iba jeden, a to zabránenie vstupu väčšieho množstva nerozpustených látok a tukov do vysoko zaťažovaného reaktora. Ak by sa to neurobilo, zo systému by boli anaeróbne baktérie vymyté. Ide hlavne o typy reaktorov IC, UASB a podobne.

Kritériá pre výber – investičné náklady

Investičné náklady „hrajú do karát“ skôr Aeróbnemu spôsobu, pretože samotná dodávka takejto technológie býva obvykle finančne výhodnejšia.

Väčšinou má síce väčšiu zastavanú plochu a väčšie objemy nádrží, avšak anaeróbny spôsob vyžaduje reaktor, maličké aeróbne dočistenie, plus potrebuje technológiu spracovania bioplynu.

(1:0 pre Aeróbny tím)

Kritériá pre výber – prevádzkové náklady

BIOplyn

Veľká výhoda anaeróbie je bioplyn. Je to materiál obsahujúci 60 – 90 % metánu, a preto môže nahradiť zemný plyn alebo iné tradičné fosílne palivá. Najčastejšie využitie bioplynu je jeho spálenie a tvorba tepla, alebo jeho spálenie a produkcia elektrickej energie v kombinácii s teplom.

Týmto procesom podnik zníži svoju uhlíkovú stopu. V dnešnej dobe téma ekológie rezonuje v mnohých environmentálne zmýšľajúcich podnikoch. Ak vašej spoločnosti záleží na budovaní značky v oblasti starostlivosti o životné prostredie, bioplyn je alternatívne palivo, ktoré výrazne podporuje takéto renomé.

Aeróbne baktérie žiaden vedľajší energeticky bohatý produkt nevytvárajú.

(1:1 remíza)

Produkcia kalov

Ďalšou výhodou ANaeróbie je niekoľkokrát nižšia produkcia biologického kalu, čo v dôsledkoch znamená menšie prevádzkové náklady na jeho odvodňovanie a likvidovanie. V niektorých prípadoch dokonca existuje možnosť anaeróbny granulovaný kal predávať ako vzácnu surovinu.

(1:2 pre ANaeróbny tím)

Energeticky náročné prevzdušňovanie

Prevádzkové náklady zastúpené potrebou prevzdušňovania odpadovej vody sú najväčšou položkou pri aeróbnom čistení. Keďže v prípade Aeróbneho spôsobu je potreba päť, šesť až sedemkrát väčšia, tak sa to rovnako prejaví aj v nákladoch.

(1:3 pre ANaeróbny tím)

Teplo pre ANaeróbiu

Avšak, ak vaše vody nemajú viac ako 30 °C, potom ich treba pre ANaeróbny proces ohrievať. Ideálna teplota procesu je 35 – 37 °C.

(2:3 pre ANaeróbny tím)

Vyčerpávajúca téma, o ktorej by sa dalo písať ešte viac. Témy ako využitie vzniknutého bioplynu, možnosti spracovania vznikajúceho kalu ako odpadu a mnoho ďalších sú témami na diskusiu.

Ak by ste mali dodatočné otázky alebo problém, s ktorým si neviete dať rady, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom e-mailu alebo kontaktného formulára.

Autor: Ing. Matúš Palguta, chemický technológ