Blog

Jedlo, ktoré konzumujeme, tvorí podľa informácií organizácie GRACE Communications Foundation až dve tretiny našej celkovej spotreby vody. Ak teda skutočne chceme zachovať čistú úžitkovú vodu aj pre budúce generácie, mali by sme okrem bežného šetrenia vody pristúpiť aj k zmenám našich stravovacích návykov.

Ako je však možné, že viac vody spotrebujeme konzumáciou potravín ako jej samotným pitím? Dôležité je zamyslieť sa nad nepriamou spotrebou vody, ktorá hovorí o tom, koľko skrytej vody sa musí použiť na výrobu konkrétneho produktu.

Výroba mäsa si vyžaduje tisíce litrov vody

Ako príklad si uveďme mäso. Podľa informácií, ktoré na svojej webstránke zverejnili britské noviny The Guardian, si produkcia 1 kilogramu hovädzieho mäsa vyžaduje spotrebu viac než 15 000 litrov vody.

Pozrime sa však aj na ďalšie údaje o spotrebe vody pri produkcii ostatných druhov mäsa.

Tak napríklad, na výrobu kilogramu bravčového sa spotrebuje približne 6000 litrov vody a na kilogram kuracieho zhruba 4300 litrov.

Spomenuté množstvá sú také obrovské hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je to, že v otázke spotreby vody na výrobu mäsa musíme zobrať do úvahy nielen vodu, ktorú hospodárske zvieratá vypijú, ale aj tú, ktorá sa spotrebuje na vypestovanie ich potravy (napríklad kukurice alebo sóje).

Pozitívnejšie čísla zaznamenala rastlinná potrava

Na výrobu rastlinnej potravy sa pritom v porovnaní s mäsovými výrobkami spotrebuje oveľa menej vody. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mnohí odborníci, ako aj ekologicky zmýšľajúci ľudia začínajú v čoraz väčšej miere uprednostňovať rastlinné produkty. Za všetko hovoria čísla.

Na výrobu 1 kilogramu chleba sa spotrebuje zhruba 1600 litrov vody, vypestovanie kila banánov si vyžaduje 790 litrov vody, na kilo zemiakov sa spotrebuje 287 litrov a na kilo paradajok 214 litrov vody.

Aj na liter nápoja treba oveľa viac ako liter

Nasledujúca informácia možno poteší ekologicky zmýšľajúcich milovníkov piva. Na jeden pohár tohto nápoja (250 ml) sa totiž spotrebuje 74 litrov vody.

Aj to je síce tiež obrovské množstvo, no stále menšie, ako sa spotrebuje napríklad na kávu (132 l na 152 ml), na pohár mlieka (255 litrov na 250 ml) či pohár vína (109 l na 125 l).

Lepšie ako pivo obstál už iba čaj, na ktorého 250 ml je potrebné využiť 27 litrov vody.

Čokoláda hriešna nielen kvôli cukru

Zarážajúce množstvo vody sa však spotrebuje pri výrobe čokolády. V tabuľke, ktorú vytvoril denník The Guardian na základe údajov IME, sa totiž čokoláda umiestnila na prvom mieste čo sa množstva spotrebovanej vody týka.

Na jej výrobu je potrebných až neuveriteľných 17 196 litrov vody. Táto obľúbená sladká pochúťka je tak hriechom nielen z hľadiska cukrov, ktoré sa často negatívne odzrkadľujú na našej postave a našom zdraví, ale aj z ekologického hľadiska.

Dôležitá tabuľka

Pre lepšiu predstavu o tom, koľko vody sa spotrebuje pri výrobe jednotlivých (nielen) potravinových produktov, si môžete pozrieť celú spomínanú tabuľku.

zdroj: IME, The Guardian

Osvetu šíri aj ilustrátorka z Litvy

Pomôcť šíriť myšlienku šetrenia pitnej vody sa rozhodla tiež nezávislá ilustrátorka z Litvy Eglé Plytnikaité, ktorá vyššie uvedené fakty premenila na originálne vizuály. Tie zhrnula v rámci projektu s názvom How much water do you eat? (Koľko vody zjete?), ktorý sa vďaka atraktívnemu prevedeniu rýchlo rozšíril do celého sveta.

Slová sú však v tomto prípade zbytočné. Pozrite si konkrétne ilustrácie:

Voda, ktorá sa spotrebuje na výrobu kilogramu čokolády, naplní celý bazén na dvore.

Voda, ktorá sa spotrebuje na výrobu kilogramu bravčového, vystačí na 188 spŕch.

Obilniny, ovocie a zelenina si vyžadujú značne menšie množstvo vody ako produkcia mäsa.

zdroj ilustrácií: behance.net/egleplytnikaite

Dať si teda dnes namiesto mäsa a čokolády radšej zeleninu a ovocie znie preto určite ako dobrý nápad. :)