Blog

V roku 1963 zaberalo Čadské jazero 26-tisíc kilometrov štvorcových. Viete, koľko to je teraz?

Z rozľahlej plochy zostalo 1500 kilometrov štvorcových, čo znamená, že za niekoľko dekád zmizlo viac ako 90 % vody.

Nemožno sa preto diviť, že Organizácia spojených národov označila krízu za jednu z najhorších vo svete. Navyše, miznutie jazera nemá len ekologický rozmer, ale ovplyvňuje aj životy miliónov ľudí, ktorí sa na sladkú vodu spoliehajú.

Málo zrážok a veľa násilia

Čadské jazero leží na pomedzí štyroch štátov – Čadu, Nigérie, Nigeru a Kamerunu. Zatiaľ čo v povodí žije 17,4 milióna ľudí, voda zásobuje až 30 miliónov. Nejde pritom len o zdroj pitnej vody.

Afričanom z tohto regiónu umožňuje jazero loviť ryby, napájať zvieratá, zavlažovať pôdu a inak podporovať hospodárstvo. Milióny ľudí sú na ňom jednoducho závislí a pre nedostatok sa ocitajú v takzvanom vodnom strese.

Oblasť, v ktorej sa kedysi bežne striedali obdobia dažďov a sucha, sa však dramaticky zmenila. Teplota stúpa 1,5-krát rýchlejšie, ako je svetový priemer, a zrážok je podstatne menej.

Suchá sú dokonca také extrémne, že aj keď nárazovo zaprší, zrážky nedokážu kompenzovať nedostatok vody.

To ale nie je jediný problém. Krízu podporujú aj ozbrojené konflikty, ktoré sú na bežnom poriadku.

Medzi pastiermi a poľnohospodármi dochádza k bojom o zdroj vody. A aby toho nebolo málo, je tu povstalecká skupina Boko Haram.

Pýtate sa, čo má tá spoločné s vodou? Prístup k Čadskému jazeru sťažujú teroristické jednotky, ktoré doslova kontrolujú dianie v regióne. Ako asi tušíte, ani to nepomáha k tomu, aby sa vodná plocha preskúmala a zotavila z katastrofy.

Navyše, Svetová banka poukazuje na to, že síce existujú poznatky o prívaloch a ústupoch vody, o podzemnej a povrchovej vode, no nikto tieto údaje nevyužil na lepšie hospodárenie s vodou.

Nádej z 80. rokov

Taká je momentálna situácia. Teraz vás však vezmeme do 80. rokov, pretože vtedy sa objavil projekt Transaqua.V tom čase prišla talianska strojárska spoločnosť Bonifica Spa s návrhom vybudovať kanál s dĺžkou 2400 kilometrov.

„Poslal som jedného z našich inžinierov do USA, aby si kúpil spoľahlivé mapy Afriky, ktoré vyhotovilo americké letectvo,“ spomína inžinier Marcello Vichi, ktorý na projekte pracoval.

Kanál by z mohutnej rieky Kongo cez rieku Chari (hlavný prítok) privádzal do jazera 100 miliárd metrov kubických vody ročne. Nielenže by to jazero dostatočne zásobilo, ale v povodí kanála by vyrástli vodné elektrárne, čo by pomohlo tamojšiemu hospodárstvu.

Ako tvrdila Bonifica Spa, z rieky Kongo by putovalo do jazera len 8 % vody, ktorá by inak mizla v Atlantickom oceáne. Budete sa možno diviť, ale vlády afrických štátov ani finančné skupiny na návrh nereagovali.

Na projekt Transaqua si prekvapivo spomenuli až o tri dekády neskôr. A hoci v roku 2018 Komisia pre povodie Čadského jazera plán Transaqua schválila, dodnes nie je isté, či kanál niekto niekedy vybuduje.

Uzavretý kruh

Kanál Transaqua má mnoho zástancov aj odporcov. Nigéria napríklad tvrdí, že nie je na čo čakať a pre obnovenie hospodárstva v povodí jazera ho treba vybudovať. 

V opačnom prípade bude aj naďalej pokračovať humanitárna kríza a ľudia budú migrovať do iných regiónov. OSN rovnako presadzuje myšlienku, že na zvrátenie krízy je nutné naplniť jazero vodou.

Vesmírny záber na jazero z roku 2019. 

K podporovateľom sa okrem Nigérie pridala spoločnosť PowerChina, ktorá sa zaoberá budovaním vodných elektrární, Africká rozvojová banka a všetky zvyšné štáty, ktoré jazero ohraničujú. 

Ako sme ale spomínali, Transaqua má mnoho odporcov. Medzi nimi je aj Kongo, cez ktoré by kanál viedol. Tento štát vyhlasuje, že sa s ním nikto o projekte nerozprával.

Niektorí vedci sa zároveň obávajú toho, že kanál spôsobí škody na životnom prostredí v povodiach Konga aj Chari.

Okrem toho existuje ďalšia prekážka, a tou je bezpečnosť. Na to, aby kanál vyrástol, musí v regióne zavládnuť aspoň aký-taký mier.

Kým sa tak stane, Transaqua bude len obyčajným plánom.

Najhoršie však na tom je, že zatiaľ čo mnohé strany márnia čas nezhodami, Afričania v okolí Čadského jazera ďalej trpia.

Pre slabý rybolov prišlo od roku 2009 o obživu 49 miliónov ľudí. Celkovo až 10 miliónov obyvateľov potrebuje humanitárnu pomoc a pol milióna detí trpí akútnou podvýživou.

Iste si teda viete predstaviť, aká vážna je situácia a ako veľmi tamojší obyvatelia potrebujú sladkú vodu, ktorú im jazero dlhé roky prinášalo.

Zdroj titulnej foto: Un.org